Home Viac... O BTM Viac... Letáky Viac... FAQ Viac... Linky Viac... Kontakt Viac... Košík

  Akcie
  Aktuálne
  Infolist
  Novinky
  Reportáže
  Rozhovory
  Svedectvá
  Z listov
  Zamyslenia
  Zaujímavosti


Vyhľadávanie



BYŤ OTCOM – otázky a odpovede (doplnok k letáku PR10)
J. Augustyn odpovedal aj na mnohé otázky týkajúce sa tejto témy. Tie najzaujímavejšie vám ponúkame na tomto mieste.

● Dobrý deň, až ako rodič si uvedomujem, že vlastne toho ani veľa nemôžem svojmu dieťaťu dať. Ako môžem svojim deťom odovzdať radosť zo života, optimizmus a nádej do budúcnosti, keď ich sám nemám?!
▲ Nie je pravda, že by ste svojim deťom nedokázali nič odovzdať. Skôr si myslím, že sa veľmi negatívne pozeráte na vlastný život, pretože v našom živote je veľa obyčajných, krásnych a dôležitých vecí, ktoré často nedokážeme doceniť. So svojimi deťmi sa delíme práve o tieto obyčajné veci. Možno by bolo dobré snažiť sa o väčšiu kreativitu. Treba svoje deti pozorovať, načúvať im – samé poukážu na to, čo potrebujú a čo by ste im ako otec mali poskytnúť.
● Čo je podľa Vás základnou úlohou otca naučiť svoje deti? Ako sa to dá prakticky a jednoducho dosiahnuť?
▲ Poskytnúť svojim deťom pocit bezpečia a odovzdať im radosť zo života. Úloha bude rôzna, podľa toho, či je pre syna alebo pre dcéru. Pre syna by mal byť otec silným vzorom totožnosti, dcére by mal odovzdať hlavne pozitívny obraz muža. Avšak aj dcére aj synovi by mal ukázať správny spôsob života.
● Zdravím Vás, ako by ste riešili situáciu, keď otec (niekedy) žiarli na svoje deti, ktorým sa matka (jeho žena) venuje.
▲ Takáto situácia ukazuje, že medzi manželmi nie je dobrý vzťah. Prvou úlohou otca aj matky nie je vytvárať vzťah k deťom, ale budovať vlastný vzájomný manželský vzťah. Keď sa rodičia naozaj veľmi milujú, tak z ich vzájomnej lásky žijú aj ich deti. Žiarlivosť na lásku otca alebo matky je zhubná. Bolo by dobré úprimne sa porozprávať s manželkou a odporúčal by som aj odbornú pomoci mimo rodiny. Naše odpovede nie sú presnou diagnózou, sú iba určitým ukazovateľom hľadania správnej cesty.
● Ako treba vyvážiť prísnosť, dôslednosť a prípadné tresty s láskou a vľúdnosťou – aby som dieťa nezväzoval, ale ani nerozmaznával, či nedovolil rozmaznávať ho matke alebo starým rodičom?
▲ Táto otázka obsahuje celé umenie otcovstva. Na jednej strane má byť otec autoritou, silnou oporou a radcom v ťažkých situáciách, a na druhej strane by mal byť láskavý, vľúdny a otvorený. Podmienkou je zbaviť sa strachu a pocitu ohrozenia. A taktiež treba prekonať nezdravú mužskú samoľúbosť a hrdosť. Strach vyvoláva tvrdosť alebo, naopak, prílišnú mäkkosť muža. Vedieť vycítiť, čo dieťa potrebuje, to otcovi poradí, čo má v konkrétnej situácii použiť: buď niečo rozhodne zakázať, prikázať, alebo prejaviť pochopenie, láskavosť. Otcovo správanie určujú potreby dieťaťa.
● Hovorí sa o strate identity muža a ženy. Myslím si, že to s otcovstvom úzko súvisí. Ako a kde má dnešný muž (či žena) nájsť svoju identitu?
▲ Totožnosť muža a ženy vôbec nemizne, to sa len dnešná civilizácia snaží stierať rozdiely medzi mužom a ženou. Celou kultúrou sa niesla vzájomná príťažlivosť opačného pohlavia. Dnes tým pohŕdame. Ženy s mužmi súperia, muži sa cítia ohrození, začína sa nezdravý vzájomný spor o prvenstvo. Druhým negatívnym prvkom je erotizácia akéhokoľvek medziľudského vzťahu. Je nevyhnutné očistiť vzájomné vzťahy, pozerať sa nezištne na seba a znova získať tú pôvodnú príťažlivosť odlišných pohlaví – to je cesta znovuobjavenia vlastnej totožnosti.
● Dobrý deň, keď to trochu nadnesiem, ani sám neviem, ako sa mám v dnešnom svete, v práci, v politike, v mojom manželstve a vo výchove orientovať. Nie som asi vôbec dobrý človek, manžel, neviem, ako byť otcom.
▲ Problém dobrého otcovstva nespočíva len v nedostatku času. Ak máme srdce otvorené pre svoje deti, tak aj keď máme priveľa práce, môžeme byť dobrým otcom. Ak máme svojho potomka v srdci, on to vníma, aj keď sme ďaleko. Moderná technika nám poskytuje úžasné možnosti, už nie je problém udržať kontakt so svojím dieťaťom, hoci sme fyzicky ďaleko a máme málo času. Krátky rozhovor je tiež spôsob, ako mu prejavovať lásku. A keď je otecko doma, mal by svoje dieťa prizvať ku všetkého, kde sa to len dá. Treba využívať aj víkendy a prázdniny. Ak niekoho skutočne milujeme, vždy si naňho nájdeme čas. Otec by mal mať svoje deti radšej ako svoju prácu. Pracovne vyťaženým otcom treba občas pripomenúť, že za ich rakvou nepôjdu plody ich práce, ale deti.
● Ako mám byť dobrým otcom, keď by som najradšej odišiel z domu? Náš vzťah so ženou nefunguje. Ona tvrdí, že som pre ňu dôležitý, avšak svojím správaním to nedokazuje. Môže to byť spôsobené aj mojím nie príliš vydareným detstvom, no často mám pocit, že by si moja žena vystačila len s našimi deťmi. Zdá sa mi, že sú pre ňu dôležitejšie ako ja. Samozrejme, deti našimi nezhodami trpia. Ja som v našom vzťahu dosť neistý, žena sa venuje deťom a svojej práci, a tak by som sa najradšej zbalil a odišiel inam, za inou... niekedy si myslím, že by bolo najlepšie všetko skončiť... To však nejde, Boh by tým asi nebol nadšený. No niekedy naozaj neviem, ako ďalej...
▲ Váš problém je vážny. Dobre, že je to len pokušenie. Netreba dramatizovať situáciu, treba si dopriať čas a usilovne premýšľať, čo sa dá v tejto situácii robiť. Mali by ste si vybudovať pevnejší vzťah k manželke, no takto na diaľku je ťažké konkrétne poradiť ako. Skúste začať prostým dialógom - rozprávaním sa o tom, čo trápi Vás, Vašu manželku, čo vám chýba, čo ľutujete apod. Mohli by ste spolu navštíviť aj poradňu alebo duchovného a úprimne sa porozprávať v prítomnosti niekoho tretieho. Pri riešení takýchto ťažkých situácií však treba prejaviť trochu pokory, veľmi veľa trpezlivosti a viery, že osobné úsilie prinesie svoje plody.
● Prosím Vás o názor, ako sa dá vysporiadať s negatívnymi emóciami voči otcovi – strachom, hnevom, nenávisťou, neschopnosťou odpustiť, hoci sa o to snažím v racionálnej rovine aj modlitbou. Prežívam vnútornú bolesť, zároveň aj ľútosť nad tým človekom, ale už niekoľko rokov sa s ním nedokážem osobne stretnúť, je pre mňa akoby mŕtvy. Tieto emócie vychádzajú zo života v rodine, kde otec psychicky a neskôr i fyzicky ubližoval matke (teraz nežijú v spoločnej domácnosti) a nedoceňoval a zastrašoval deti. Cítim sa vnútorne zablokovaná, mám problém dôverovať druhým ľuďom a podceňujem samu seba. Som slobodná, bojím sa partnerského vzťahu a aj budúcnosti...
▲ Situáciu, ktorú opisujete, žiaľ nie je výnimočná. Treba si uvedomiť, že pocity strachu, hnevu a nenávisti vo vzťahu k otcovi sú prirodzeným prejavom zranenia. To je však len na povrchu. Vy musíte začať dôkladne pracovať na sebe. Nájdite si niekoho, pred kým o tom môžete slobodne a bez obáv rozprávať (duchovný vodca, psychoterapeut...). On by sa mal porozprávať aj s Vaším otcom, pretože aj on je pravdepodobne rovnako zranený ako Vy. Keď sa človek pozerá na cudzie zranenie a vníma jeho utrpenie, hnev sa začne spontánne meniť na súcit. Toto však nemožno zvládnuť inou cestou ako duchovnou. Odpustiť také ublíženie sa podarí len vďaka Božej milosti. Duchovná cesta ukáže, že nie všetci muži sú rovnakí ako otec. Verte, že na svojej ceste stretnete aj takého muža, ktorému budete môcť dôverovať. Ťažké manželstvo mali Vaši rodičia, Vy však môžete mať celkom iné manželstvo. Hlbšie zranenie sa, paradoxne, môže stať zdrojom citlivejšieho materstva aj otcovstva. Nie je to však iba vďaka nášmu úsiliu (aj to je veľmi dôležité), ale vďaka Božej milosti Vyvarujte sa však jedného pokušenia – opustite postoj obete a sebaľútosť. Určite nájdete takých ľudí, ktorí Vám dokážu pomôcť a Vy neskôr zase sama budete schopná pomáhať druhým.
● Dobrý deň, nedávno som počula názor, že matky sa viac starajú o dcéry, a potom muži nevedia, ako sa majú starať o svoje ratolesti... Čo si o tom myslíte?
▲ Nezdá sa mi, že je toto pozorovanie pravdivé. Ja skôr vidím okolo seba to, že dcéry sú miláčikmi otcov a synovia matiek. V tom nie je nič nebezpečné za predpokladu, že vzájomný partnerský vzťah rodičov je zrelý a dobrý. Ak nie je, tak toto delenie detí môže byť nebezpečné. Môže to byť súperenie o priazeň detí, lenže dieťa potrebuje zdravú lásku oboch rodičov.
● Čo si myslíte o situácii, keď muž "opustí" rodinu so 4 deťmi, aby ju finančne zabezpečil, bojuje o svoje postavenie v zamestnaní, o svoje uznanie v spoločnosti a myslí si, že keď sa preto odlúčil od rodiny, je skutočne dobrý otec, lebo sa správne rozhodol.
▲ Takáto situácia nie je zdravá. Ako možno opustiť deti v mene lásky k deťom! Neexistuje situácia v zamestnaní, ktorá by ospravedlnila odchod otca od rodiny. Ani dlhoročná zahraničná cesta nie je opustením rodiny. Avšak taká situácia býva ťažká a vyžaduje veľké úsilie oboch rodičov. Pretože zachovať manželskú vernosť na diaľku je veľmi ťažké. Prvenstvo kariéry a práce pred rodinou je nemorálne. Veci nemôžu byť dôležitejšie ako človek.
● Mám problém s manželkou. Jej rodičia nemali dobrý vzťah. Celou silou sa venuje našim deťom a vzťah nás dvoch akosi kladie až „za deti“. Sama si to však neuvedomuje a mňa s takým názorom považuje za sebca. Štve a ponižuje ma to. Ako teda byť otcom, manželom, mužom?
▲ Bojujte o svoju manželku. Manželstvo sa nekončí pri oltári. Možno sa Vaša žena niečoho bojí, možno má strach z mužov. Žena, ktorá sa necíti dobre v prítomnosti mužov (lebo sa dlhé roky cítila ohrozená prítomnosťou otca), presúva svoj záujem z muža na deti. Vy ste si takú ženu vzali a asi ste nezískali jej plnú dôveru v čase chodenia. Musíte ju získať teraz. Ale výsledok bude závisieť od nej. Ak by sa to nejavilo ani po čase reálne, môže to byť pre Vaše manželstvo skutočným krížom.
● Čítam o manipulácii, o láske a slobode. Ako to mám chápať? Ako mám vychovávať dieťa (6 rokov)? Keď jej dám slobodu, stane sa z nej sebec. Keď od nej chcem pomoc, cíti sa manipulovaná a dáva mi to aj najavo. Nechcem sa s ňou dohadovať, čo musí a nemusí urobiť, ale takto ma núti povedať: toto a toto urobíš a hotovo! Nie som rozkazovačný typ, vždy sa chcem v pokoji dohodnúť, ona ma však núti k bojom. Mám pocit, že jej tým ubližujem, lebo pri práci je potom nešťastná. Je to rozmaznanosť? Moja matka bola veľmi prísna až zlá, preto som si vypestovala túžbu po pokoji a spravodlivosti, ktorú moja dcéra veľmi skúša. Ako to vidíte Vy?
▲ Toto je veľmi konkrétna situácia rodinného života. Nie je tu však zmienka o otcovi. Akú má on úlohu v tejto rodine?
Šesťročnému dieťaťu možno ešte jasne niečo prikázať alebo zakázať bez toho, aby to vnímalo ako ohrozenie, ak s ním udržujete dobrý vzťah, a ak ten zákaz nie je neopodstatnený. Pocit bezpečia vo vzťahu k matke aj k otcovi a láska k dieťaťu pôsobia tak, že deti prijímajú príkazy a zákazy prirodzene, slúžia tak na ich dobro. Fakt, keď dieťa zaplače či dupne nohou, ešte neznamená žiadnu drámu. Len ak dieťa robí niečo, čo ohrozuje jeho život alebo čo ohrozuje niekoho iného, treba rázne zakročiť a nezaoberať sa priveľmi jeho reakciami.
● Ako sa pozeráte na úlohu otca, keď dotyčný muž nežije v manželstve, ale je otcom vo voľnom zväzku?
▲ Dieťa potrebuje pevný domov, pevný vzťah otca a matky. Preto je manželstvo tým najlepším prostredím na výchovu detí. A preto by aj v mene dobra dieťaťa mali takíto partneri vytvoriť trvalý manželský zväzok. Bohužiaľ, naša civilizácia práve toto príliš nepodporuje. A preto je dnes toľko osamelých, opustených a zmätených ľudí. Dieťa opustené otcom môže mať po celý život strach, že bude raz opustené.
● Čo môžu urobiť ženy (manželky a mamičky) pre to, aby sa otcovstvo ich partnerov naplno rozvinulo a realizovalo?
▲ Táto otázka je veľmi dôležitá a zaujímavá. Každé dievča a žena nadväzujúca vzťah s mužom by si mala položiť otázku nielen, či on bude dobrý k nej a bude ju milovať, ale či práve on bude dobrým otcom ich detí. Je dôležité o tom spolu hovoriť. Matka nemá byť rozhodcom medzi otcom a deťmi. Má svojmu mužovi občas pripomenúť, že je otcom, a má vytvárať príležitosti, aby otec mohol byť so svojimi deťmi, hlavne so synmi. A im má pripomínať, že otca potrebujú, aj keď sa niekedy dospievajúcim synom zdá, že otca už nepotrebujú. V hĺbke duše však túžia po jeho láske. Syn veľmi získa, keď bude hovoriť so svojím otcom.

Ak chcete vedieť viac, pozrite si www.kna.cz


Verzia pre tlač Verzia pre tlač

©2002-2004 Copyright BTM  | Dizajn a programovanie: